Žijeme len raz a žiť stojí za to.... s našimi deťmi

Autor: Anna Mészárosová | 21.5.2012 o 15:47 | (upravené 21.5.2012 o 15:53) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  992x

Žijeme len raz a žiť stojí za to....stojí za to sa smiať, radovať a utierať slzy a odreté kolená našim deťom. Buďme tu vždy pre ne, aj keď sa smejú a aj keď plačú  či sú nešťastné z neúspechu...

Vezmem si pero  a píšem, tak veľa myšlienok niekedy sa vtiera na papier, potom si poviem, má to vôbec zmysel, číta niekto tieto riadky a spôsobí to aspoň trocha pozitívnej nálady či zamyslí sa niekto nad tým čo som chcela  povedať? Zaujíma niekoho dnes život iných ľudí,  nie je im to tak úplne náhodou ľahostajné? Ako sa dostať aspoň  troška do mozgových závitov ľudí, aby sa zamysleli? Nemusia robiť uzávery a ani komentovať, niekedy sa stačí zamyslieť aspoň na pár sekúnd. Každý z nás aby prežil, si vytvára svoj mikrosvet, aby ho to negatívne čo  je navôkol neovplyvnilo natoľko aby prestal vnímať to krásne a pozitívne čo sa ho bytostne dotýka a aby si to uchránil, aby žil pre to, čo ho teší a napĺňa a netrápil sa a nezožieral tým čo nedokážeme zmeniť...
Uvedomujem si aj ja nad čím sa vlastne veľmi často zamýšľam, čo je môj mikrosvet, čo je to šťastie čo mi nedovolí prejsť tomu  negatívnemu do môjho vnútra.
Najkrajším okamihom môjho života boli narodenia mojich dvoch dcér. Niekto si povie, „tá si vymýšľa“, no ale nevymýšľa, tak to cítim, lebo život  s mojimi deťmi ma od prvej sekundy doposiaľ natoľko obohatil, urobil šťastnejšou, trpezlivejšou, vnútorne bohatšou a pravidelne mi  pripomína aké hodnoty v živote sú tie najpodstatnejšie. V jednoduchosti  detských viet je povedané tak veľa. Mnohokrát mi  tieto vety vyrazili dych, inokedy ma úžasne rozosmiali, inokedy ma donútili nad vecami rozmýšľať veľmi dlhú dobu, než som  sa rozhodla spraviť niečo veľké. Každé ráno ďakujem osudu, že ich mám. Každý sme tu na svete iba raz,   každú krásnu chvíľu na svete stojí za to naplno ju prežiť. Tak naplno si vychutnávam pohľad do detských očí, tak  naplno si vychutnávam dotyk detskej rúčky a detské objatia a niekoľko desiatok násobné oslovenie „mami“. Viem, že tu budem pre ne stále a nič na svete nie je pre mňa dôležitejšie, ako tu byť s nimi, venovať im čo najviac lásky, času, spolupatričnosti a pohladení, pochopenia. Je úžasné ako sa vedia ľahko rozosmiať a ako vedia sa za maličkosť rozplakať, my zase dokážeme slzy rýchlo vysušiť, kiež by to takto šlo celý život a boli by ich srdcia stále také šťastné. Na to aby sme boli šťastní spolu nepotrebujeme až tak veľa. Nepotrebujeme televízory, rádiá a ani politické debaty, vily a kopec peňazí, stačí keď sme spolu a dáme do toho všetko čo je v nás pozitívne...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?